Tesárske dielne pod lipou

V záhrade sa tento rok (jún 2008)  opäť rozzvučali dlátka. Tentoraz sa deti k tesárovi nepridávali náhodne - množstvo času tu strávilo 15 učňov v tesárskej dielni. Ich hlavným výrobkom v lete bola veľká sova, na jeseň pribudla dievčina so sukňou (tzv. poľská turistka).

Nazrieť do sobotných lekcií tesárskej dielne môžete cez výber zo zápiskov tesára Mira:

Prvé stretnutie
Pôvodne sme mali ísť do hory po strom, no zlyhala organizácia a tak mi chalani pomohli s rybinovými čapmi na lavičky. Aspoň som si ich oťukal. Meraniu rozumel málokto, no s dlátkom a obuchom to išlo všetkým. So sekerou im to ide zle, hoci sú to chalani, čo doma rúbu drevo. Zatiaľ žiadne zranenie.

Druhé stretnutie
Boli sme v Porubskej doline po strom. Chcel som, aby sa chalani naučili vnímať, ako sú stromy rastené, ktoré sú dobré na stavebný materiál. Tri zásady: severná strana, hustá hora, skalnaté podložie. Zložili sme ho klasickým drevorubačským spôsobom na zásek a šikmé pílenie. Ručne. Toto chalanov strašne bavilo. Mladý horár ich vzal do lesnej škôlky, kde im vysvetlil, ako učia stromy rásť. Poobede sme kresali. Každý si vyskúšal ubrať hrubú triesku sekerou a načisto toporom, no bola to bieda. S toporom to najlepšie išlo Maťovi, lebo sa nebál a riadne sekal.


Tretie stretnutie

Už sa črtá zdravé jadro: Peťo, Dominik, Števo, Janko a Maťo... Dnes pribudli ďalší.Chodia sem aj kadejakí obsmŕdači len trúsiť reči, menovať ich radšej nebudem.Robili samostatne, 4 čapy a 4 dlaby. Najkrajšia robota, pravá tesárska: v záhrade klepotalo naraz osem dlátok a čoskoro bola konštrukcia krídla sovy hotová. Je to klasická konštrukcia vrát.Každý si nabrúsil dlátko, ale iba Lukáš tak, že sa s ním dalo oholiť, tak som sa musel oholiť, lebo také slovo som dal. Ešte sme ohobľovali hranoly a upratali triesky. Jeden robí, ostatní sa zhŕknu okolo  a robia sprostosti. Nemôžu ich robiť o desať metrov ďalej. Pracujúci človek je ako magnet.Niektoré veci je najlepšie dať príkazom. Ja mám tendenciu s nimi jednať ako s dospelými a vždy sa odvolávam na ich slobodnú vôľu. Asi to nie je úplne dobrý spôsob.

 

Štvrté stretnutie
Dali sme dokopy konštrukciu aj druhého krídla a chalani sa prestriedali. Tí čo robili čapy, robili teraz dlaby a naopak. Poobede začalo  lliať a tak sme sa rozpustili.

 

Piate stretnutie
Operili sme krídlo. Použili sme obšnity z píly, chalani ich odkôrili, potom rezali, zosekávali špice, aby pripomínali pierka, a nabíjali klincami. Pierka išli ako vejár, čiže to nebola jednoduchá práca. Opäť sa potvrdilo zdravé jadro. Niektorí vykopali jamu na osadenie tela sovy a urobili operenie krídla. Ostatným sa nechcelo a mne sa nechcelo robiť policajta.
 

Šieste stretnutie – posledné
Operili sme druhé krídlo a chalani robili záverečnú skúšku. Väčšina prešla dobre.Dvakrát som im musel zhabať loptu, aby som ich donútil dorobiť operenie a upratať triesky, veď už naposledy. Dnes ich futbalo vé nadšenie nepoznalo hraníc, bránku pre nich robil Laco už len s Jankom.Večer ma potešili, lebo som sa len vyvalil k ohňu (z triesok) a opečené špekáčiky prišli rovno ku mne. Rozdali sme osvedčenia a každému som potriasol rukou. Veľa z nich som si obľúbil. 
Ako by napísal starý sekerník: „Pekne sa nám to spolu pracovalo. Práca budiž pochválená.“
 
 
 

Ďakujeme Kontu Orange, Nadácii Slovenskej sporiteľne, a všetkým, ktorí finančne, materiálne a dobrovoľníckou prácou prispeli k tohtoročným aktivitám v záhrade.